Takmer vždy nás od riešenia delí len to, aby sme sa ozvali. Keď sa nám deje neprávosť, niekto nás obťažuje, úrady nerobia čo majú robiť alebo sa nám z nejakého dôvodu niečo nepáči, tak by sme sa mali ozvať. Vždy, aj za drobnosť. Neexistuje nejaká minimálna hranica, po ktorú sa neoplatí ozvať, a od ktorej sa to oplatí. Platí totiž to, že neriešený problém vždy iba rastie. A keď sme boli naučení „držať hubu a krok“, čiže neozývať sa až dokým to nie je extrémne neznesiteľné alebo až dokým nie sme zatlačení do kúta, tak nám je to často blbé ozývať sa. Prečo sa ozývať, si povieme v ďalšom článku. Teraz sa zameriame na to, ako sa ozvať.
Existuje viacero spôsobov, ako sa ozvať, keď potrebujeme riešiť problém a nechceme nechať veciam voľný spád. Pozrieme sa na tie základné spôsoby.
Prvý spôsob ako sa ozvať: vynadať tomu druhému
Povedzme, že niekto vám pod oknami ruší nočný kľud v byte. V závislosti od toho, ako veľa toho vydržíte, tak po dostatočne dlhom čase vaša trpezlivosť pretečie, a rozhodnete sa ísť tomu človeku či skupinke vynadať. Otvoríte teda okno a vynadáte im, že je nočný kľud a majú byť ticho. Je to asi najprirodzenejšia reakcia a spôsob ako sa ozvať, ale v dnešnej dobe precitlivelých a arogantných ľudí je to asi najmenej efektívna cesta.
Problém je v tom, že množstvo takýchto ľudí, ktorí robia v noci bordel, si len zriedkakedy uvedomí, že robia niečo čo nemajú. Keď na nich slovne zaútočíte, tak ich reakcia bude zvyčajne protiútok. Najmä keď sú pod vplyvom alkoholu alebo drog, aj keď to nemusí byť pravidlom. Vznikne z toho akurát tak hádka, obe strany sa vyhecujú a budú mať silný adrenalín, a keď nebodaj budete v ich blízkosti, tak môžete ešte aj dostať „po papuli“ či vám môžu niečo hodiť do okna. Takže ak nič iné neviete, tak použite túto techniku, len si dávajte pozor. Hlúčik s nevôľou po chvíli zvykne odísť preč, ale vy budete mať ešte hodinu zvýšený adrenalín. Čo nepoteší, keď vás zobudili v noci a potrebujete hneď zaspať.
Navyše, ak tou osobou je váš sused, tak ste zbytočne vytvorili zlú energiu medzi sebou, a ďalšie problémy s ním sa vám v budúcnosti budú riešiť oveľa ťažšie. Takže tento spôsob používajte naozaj len vtedy, keď nič lepšie už neviete.
Druhý spôsob ako sa ozvať: poprosiť toho druhého, nech sa správa inak
Druhým spôsobom, ako sa ozvať, je poprosiť toho druhého, nech sa správa. Napríklad hore uvedených výtržníkov pod oknami môžete s chladnou hlavou poprosiť, aby boli ticho, lebo je už nočný kľud. Napríklad tak, že „Páni, môžem vás poprosiť byť potichšie? Už je nočný kľud a my potrebujeme spať“. Pre mnohých ľudí to vyzerá byť divné, prečo by sme mali prosiť niekoho, aby niečo spravil, keď je predsa jasné, že to majú robiť aj bez toho aby sme ich poprosili. Je to však psychologický trik. Keď ľuďom vynadáte a prikazujete im niečo robiť, tak ich podvedomá reakcia je protiútok. Môžete byť aj supersilná autorita ako policajt alebo sudca, ale väčšina ľudí bude proti vám bojovať.
Keď ich však poprosíte, tak im nechávate na výber, čo spravia. Dávate im slobodu rozhodnúť sa podľa vlastnej vôle, a zároveň podľa príkladu vyššie im dávate rozumný dôvod, prečo by to mali spraviť a na základe čoho by sa mali rozhodnúť vo váš prospech. Nenútite ich, dávate im možnosť rozhodnúť sa sami. A väčšina ľudí nie sú arogantní grobiani, a rozhodnú sa tak ako ste ich žiadali, ak ste im na to dali dobrý dôvod, alebo ak je to v rámci toho, ako sú ľudia naučení, že by sa mali správať. Zároveň platí to, že keď sa človek slobodne rozhodne, tak po rozhodnutí má každý jeden tendenciu stáť si za rozhodnutím a obhajovať si ho až po hrob, aj keď vôbec nebolo dobré. Takže aj vďaka tomuto je to oveľa silnejší a účinnejší spôsob, ako ten prvý. Človek sa rozhodne sám, čo bude alebo nebude robiť, a ešte si za tým aj bude stáť.
Tento spôsob, ako sa ozvať, funguje takmer v 100% prípadov. A zároveň, ak je to osoba, s ktorou musíte spolunažívať – napr. partnerka alebo sused – tak nevytvoríte medzi sebou zlú energiu, a o to ľahšie sa vám bude spolunažívať do budúcnosti. Mnoho ľudí si vďaka tomu k vám vytvorí aj rešpekt, a bude s vami oveľa ochotnejšie spolupracovať ako s kýmkoľvek iným. Za mňa je toto najlepší spôsob, ako sa ozvať, a zvyčajne funguje ako hodinky.
Tretí spôsob: Zavolať políciu
Na niektorých ľudí neplatia pekné slová. V tom prípade treba použiť silu. Ak napríklad niekto neprestáva robiť bordel, tak môžete zavolať políciu. Ak to teda spadá do ich právomoci, čo vám však povedia hneď ako budete volať na policajnú linku. Podľa našej legislatívy je občan povinný uposlúchnuť rozkaz policajta, aj keby bol v rozpore so zákonom. Za neuposlúchnutie je buď pokuta do 100 eur, alebo pokuta do 1000 eur (ak je to štátna polícia), a majú aj ďalšie páky. Ak napríklad budú urážať policajta, tak im môžu dať pokutu v sume niekoľkých ďalších stoviek eur. Prípadne ich aj zatknúť a predviesť na výsluch na policajnú stanicu.
Dajte si však pozor na to, že v posledných rokoch sa najmä niektorým dedinským a mestským policajtom nechce riešiť to, čo sú povinní riešiť. A niekedy vám aj za to vynadajú, lebo ste sa opovážili ich zobudiť zo spánku v aute pod mostom. V tom prípade vytiahnite mobil a začnite natáčať ich zásah. Je to vaše ústavné právo, a môžete natáčať celý ich zásah aj bez ich povolenia či oznámenia, že ich natáčate. Ak by nekonali ako mali, tak toto video pošlite príslušnému okresnému riaditeľstvu polície, spolu s popisom toho čo sa stalo, a oni voči nim začnú disciplinárne konanie. Zároveň máte v takomto prípade ďalšie práva, ako právo na náhradu toho čo vám ušlo, a viac vám s tým poradí váš právnik. Takýchto policajtov je našťastie málo, ale keď na nich narazíte, tak keď zistia že sú na kamere, tak sa zvyknú správať úplne inak. Častokrát rovnako, ako väčšina ich kolegov, ktorí vám aj bez toho pomôžu.
Štvrtý spôsob: Úrady a súdy
Na tie najťažšie prípady tu máme úrady a súdy. Je to výkonná moc štátu, čiže prostredníctvom nich štát vykonáva, čo je v jeho moci. Sú to orgány, ktoré majú oveľa väčšiu moc, ale nachádza sa tam mnoho alibistov. Môžete podať podnety, sťažnosti, trestné oznámenia či žaloby, ale strávite tým množstvo času. Najprv musíte všetko spísať a priložiť k tomu čo najviac dôkazov – fotiek, videí, dokumentov či výpovedí svedkov. Potom musíte čakať mesiac a viac, kým sa vám ozvú. Na mnohých úradoch však pracujú nekompetentné osoby, a častokrát nekonajú tak ako majú konať podľa zákona. Dôvod – buď nevedia čo majú robiť a nie sú ochotní si to ani naštudovať, alebo hľadajú akúkoľvek výhovorku na to, aby nič nemuseli robiť. Toto je oveľa častejšie pri úradoch ako pri súdoch. Pri ich nečinnosti treba postupovať podľa zákona, čo je šprint na dlhú trať. Treba sa obrniť trpezlivosťou a množstvom vedomostí z práva.
V tomto vám vie pomôcť váš právnik či hľadanie odpovedí na internete. Na nečinné úrady viete potom zatlačiť sťažnosťami, predžalobnými výzvami na neplnenie úradných povinností, podozrenie z rôznej trestnej činnosti (napr. trestný čin nadŕžania či spolupáchateľstva), podozrenie na krytie páchateľa a podobne. Viete to prípadne okoreniť verejnou medializáciou na sociálnych sieťach či v televízii. Spôsobov je viac a budeme sa tomu venovať v samostatnom článku. Po čase sa vám to podarí, a ak ste všetko spravili aspoň ako-tak dobre, tak úradné kladivo klepne vinníkovi po prstoch.
Na záver
Toto sú teda základné spôsoby, ako sa ozvať. Osobne preferujem hore uvedený druhý spôsob, pretože je najrýchlejší a najúčinnejší. Keď však niekomu niet rady, tak mu niet pomoci, a potom treba použiť ostatné spôsoby. Pamätajte, že zlyhá len ten, kto to vzdá. Takže to nevzdávajte, a raz určite vyhrajete. Vždy stojí za to ozvať sa.
